MUDr. Josef Jonáš: Potrava tvoja buď liekom tvojim – 1. časť

Hlad a láska určujú veškeré ľudské dejiny. Buddha

Zmienim sa o jedoch, ktoré mimo ľudský organizmus nikto za toxíny ani nepovažuje. Jedovatými sa stávajú až po vstupe do nášho vnútra. Ide o toxíny, na ktoré sa môže premeniť bežná strava. Slovo „môže“ má v tomto prípade dva významy. Prvý z nich znamená, že tento jav nastáva individuálne a nemusí sa uskutočniť u každého. Druhý signalizuje, že síce nie je u každého ten istý, ale ako ukazuje prax, je v našom živote častý, dalo by sa povedať osudový.

Varovný dopad živočíšnych bielkovín

Naša potrava sa skladá zo živočíšnych bielkovín, ktoré zastupujú predovšetkým mäso a vajcia, zvlášť kapitolu tvorí mlieko. Ďalej ju tvoria rastlinné bielkoviny, živočíšne a rastlinné tuky, zložené a jednoduché cukry. Prakticky na ktorúkoľvek z týchto základných živím môže organizmus reagovať ako na toxín.

Najbežnejším prípadom je choroba zvaná diabetes mellitus alebo cukrovka, kedy jednoduchý cukor a zložené cukry naňho sa premieňajúce sa ďalej nemetabolizujú. Pokiaľ by človek nebol umelo saturovaný inzulínom, nespracovaný cukor, v tomto prípade jed, by viedol až k jeho záhube.

Iným bežným prípadom je porucha metabolizmu živočíšnych tukov. Dve tretiny populácie sú choré a umierajú na problémy s cievnych systémom. Obvykle sa na cievnej stene usadzujú usadeniny spôsobujúce chorobu zvanú skleróza tepien. Ich podstatnú časť tvorí cholesterol – tuk, ktorý si organizmus vyrába prevažne sám, ale zároveň mu ho dodávame v bohatej miere potravou. Musí byť spracovávaný; pokiaľ nie je v dostatočnej miere, stúpa jeho hladina v krvi a on sa stáva dôležitou súčasťou cievnych nánosov.

Mlieko čoby lepidlo

Spoločnosť sa dôsledne vyhýba debate o ďalšom z potencionálnych jedov – mlieku. Mliečna bielkovina – kazeín – je v podstate lepidlo, ktoré sa aj ako skutočné lepidlo využívalo, obzvlášť na lepenie papiera. V našom organizme sa však bohužiaľ správa rovnako. Vytvára väzký a pevný sliz, ktorý obmedzuje nielen cirkuláciu tekutín, ale aj metabolizmus buniek a pôsobí aj ako nervový jed. neschopnosť spracovávať kazeín býva pomerne častou príčinou nervových porúch u detí a chorôb, ktoré s nimi súvisia. Objavuje sa taktiež u astmy, teda ochoreniu silne spätom s nervovým systémom. Rovnako ako u časti alergií, a najmä psychických porúch, akými sú nadmerná úzkostnosť, psychická labilita, agresivita a iné.

Mlieko tým však ešte nevyčerpalo všetky svoje možnosti. Prináša do organizmu aj hlien – mucín. Ten sa usádza v dýchacích cestách , vedľajších nosných dutinách, črevách a gynekologických orgánoch. Tu potom tvorí živnú pôdu pre mikroorganizmy, ktoré sa odtiaľ šíria v pravidelných intervaloch a spôsobujú častú chorobnosť detí aj dospelých v podobe chorôb dýchacích ciest, črevných problémoví, zníženej imunity a črevnej dismikróbie ovplyvňujúci chod celého organizmu, z ktorej môže vzísť až tvorba karcinogénnych látok v hrubom čreve, hromadenie hlienov v pohlavných orgánoch z valnej časti spôsobuje neplodnosť u žien.

Mlieko v ľudskom organizme vytvára hlien. Ten sa usadzuje na dýchacích cestách, vedľajších nosových dutinách, črevách a gynekologickom ústrojenstve. Vytvára živnú pôdu pre mikroorganizmy.

Problémový lepok

Značne rozšíreným problémom je aj neschopnosť rozkladať niektoré rastlinné bielkoviny. To sa prejavuje pri chorobe zvanou celiakia, pri ktorej sa človek musí celý život vyhýbať konzumácií obilnín obsahujúcich lepok. Zabúda sa však na to, že tento typ celiakie, by sa mal nazývať primárnym, teda vrodeným, pri ktorom je postihnutý enzým, ktorý ma rozkladať obilné bielkoviny.

Vedľa tohto typu však existuje aj takzvaná sekundárna celiakia znamenajúca neschopnosť metabolizovať bielkovinu pšenice. Tá sa môže objaviť kedykoľvek – v prvom roku, v dvadsiatich, tridsiatich i štyridsiatich rokoch. Predstavuje závažný problém a niektorí odborníci uvádzajú, že ňou trpí väčšina európskej populácie.

Podľa mojej dlhoročnej praxe figuruje približne u 30% mojich pacientov. Ich organizmus si nevie rady s bielkovinou európskej pšenice. Táto bielkovina – glutén – sa rozkladá v črevách pomocou enzýmov. Ak dôjde k ich defektu, glutén preniká do organizmu, kde pôsobí ako závažný nervový jed. najmä u žien sa stretávame s výraznou psychickou labilitou, neschopnosťou odolávať stresovým situáciám, neustálou ustaranosťou, úzkosťou a obavami. To vedie k zhoršeniu funkcie ľadvín a pokračuje ako ochorenie chrbtice a kĺbov, čo sú orgány kontrolované práve ľadvinami. Dispozícia k tomuto ochoreniu býva vrodená, ale často aj zdedená. Sila enzýmu rozkladajúceho bielkovinu je individuálna.

U mužov vedie sekundárna celiakia skôr k neurologickým problémom. U oboch pohlaví sa stretávame a týmto problémom prakticky u všetkých ochoreniach – sklerózy multiplex, chorôb hrubého čreva, ako je colitis ulcerosa, či Crohnova choroba aj u diabetu 1. typu.

Neschopnosť rozkladať mliečnu bielkovinu kazeín či pšeničnú bielkovinu glutén vedie rovnako často k migrénam a iným ochoreniam NS.

ZDROJ: MUDr. JOsef Jonáš: Kde končí duše a začíná tělo (upravené a preložené D.K)